Pohrebné obrady | Posvätenie osôb, príbytkov a predmetov
Pohrebné obrady
Vážená smútiaca rodina, príbuzní a priatelia zosnulého (zosnulej). Nech Vás dobrotivý Boh poteší vo vašom žiali. Pri pohrebných obradoch Cirkev vyprosuje zomrelým duchovnú pomoc, vzdáva úctu ich telám a súčasne živým prináša útechu nádeje, ktorá pramení z Kristovho zmŕtvychvstania — základného kameňa kresťanskej viery. Preto sa Cirkev náležite stará, aby potešenie a vyjadrenie tejto nádeje na večný život nechýbalo nikomu z jej členov a zároveň aby neprišlo k zneucteniu tejto posvätnej nádeje veriacich. Preto vydala nasledujúce právne normy o pohrebných obradoch, obsiahnuté v Kódexe kánonického práva:
Kán. 1176 – § 1. Zomrelým veriacim treba podľa normy práva poskytnúť cirkevné pohrebné obrady.
§ 3. Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodov, odporujúcich kresťanskému učeniu.
Kán. 1180 – § 1. Ak má farnosť vlastný cintorín, zomrelých veriacich treba pochovávať v ňom, ak si sám zomrelý alebo tí, ktorým prislúcha postarať sa o pochovanie zomrelého, zákonne nezvolili iný cintorín.
§ 2. Všetkým je však dovolené, zvoliť si cintorín na pochovanie.
Kán. 1183 – § 1. Keď ide o pohrebné obrady, katechumenov treba pripočítať k veriacim.
§ 2. Miestny ordinár môže dovoliť, aby malé deti, ktoré rodičia mienili dať pokrstiť, avšak ktoré zomreli pred krstom, mali cirkevné pohrebné obrady.
§ 3. Pokrstení, ktorí sú členovia niektorej nekatolíckej cirkvi alebo nekatolíckeho cirkevného spoločenstva, majú mať podľa rozumného úsudku miestneho ordinára cirkevné pohrebné obrady, ak nie je zrejmá ich opačná vôľa a len keď vlastný vysluhujúci nemôže byť prítomný.
Kán. 1184 – Ak pred smrťou neprejavili nijaké znaky pokánia, cirkevné pohrebné obrady treba odoprieť:
1. tým, ktorý verejne známym spôsobom zapreli vieru, verejne známym spôsobom popierali zjavené pravdy, alebo verejne známym spôsobom zapierali svoju príslušnosť k Cirkvi;
2. tým, ktorí si zvolili kremáciu vlastného tela z dôvodov, ktoré odporujú kresťanskej viere;
3. iným zjavným hriešnikom, ktorým nemožno priznať cirkevné pohrebné obrady bez verejného pohoršenia veriacich.
Kán. 1185 – Komu boli odopreté cirkevné pohrebné obrady, treba mu odoprieť aj akúkoľvek pohrebnú omšu.
Požehnanie osôb, príbytkov a predmetov
Každé požehnanie je darom, zasahuje život a jeho tajomstvo a je to dar vyjadrený slovom a jeho tajomstvom.
Požehnanie, doslova dobrorečenie (hovorenie, prianie dobra), je súčasne a rovnako slovo i dar, reč a dobro. Dobro, ktoré požehnanie prináša, nie je presne určený predmet, nejaký vymedzený dar, nepochádza z činnosti človeka, ale z konania Boha. Človek si teda nemôže od Boha nárokovať “veľkosť a silu” požehnania. Boh ho dáva ako svoj dar a tak, ako on sám chce. Svätý Pavol hovorí, že Boh Otec nás “… v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním…” Teda prostredníctvom nášho požehnania je sám Kristus, pretože najváčším dobrom preukázaným ľudstvu je adoptívne synovstvo získané Kristovým človečenstvom a vykúpeníe jeho smrťou. Kristus sprostredkúva požehnanie na prihovor Cirkvi, ktorá o požehnnaie prosí.
Čo všetko môžeme požehnávať:
– adventný veniec
– ambonu
– betlehem
– brány kostola
– budovy masmédií
– bylín
– cestujúcich
– cesty
– cintorína
– člna
– devocionálií
– dielní
– detí – pokrstených
– detí – nepokrstených
– detí – vo Vianočnom období
– detí – v rodine
– domu nádeje
– domu – nového
– domu – na Zjavenie Pána
– domu – počas roka
– elektrárne
– farskej budovy
– hlásateľov evanjelia
– hrdla – na sv. Blažeja
– hrobu
– chorých dospelých
– chorých detí
– jedla
– kalicha a patény
– kameňa – náhrobného
– kaplnky
– katedry (sédesu)
– katechétov
– katechetickej skupiny
– katechumenov
– knihy – modlitebnej
– knižnice
– koledníkov
– kríža – na verejnú úctu
– kríža – pre súkromnú úctu
– kríža – náhrobného
– krížovej cesty
– krstiteľnice – so slávením krstu
– krstiteľnice – bez slávenia krstu
– kvetov
– letiska
– lietadla
– liturgických predmetov
– liturgických rúch
– lode
– manželov v omši pri výročí
– manželov v omši inokedy
– manželov mimo omše
– matky pred pôrodom
– matky po pôrode
– mosta
– nápojov
– nemocnice – novej
– obchodov
– obrazov Pána Ježiša
– obrazov Panny Márie
– obrazov svätých
– organa
– pamätnej tabule
– pastoračného centra
– patény
– pokrmov
– pokrmov – veľkonočných
– polí
– pracovných prostriedkov
– lodného prístavu
– pútnikov – na cetu
– pútnikov – po návrate
– rehoľného domu – nového
– rodín v kostole
– rodiny v dome
– ružencov
– seminára – nového
– snúbencov
– spovednice
– starcov
– staveniska novej budovy
– pri stolovaní
– svätostánku
– sviec
– symbolov mesta
– škapuliara
– štóly – novej
– technických prostriedkov
– telecvične
– tymiánu
– univerzity – novej
– úradu
– úrody – novej
– verejných združení
– viníc
– vína
– vodovodu
– vody mimo slávenia omše
– vody v omši
– vody – trojkráľovej
– vozidla
– zvierat
– zvona
– železnice
– ženy pred pôrodom
– ženy po pôrode