Zakladateľ kláštora Pavol Pálffy a taktiež jeho syn Ján sú pochovaní v Dóme svätého Martina v Bratislave. V testamente sa však rozhodli zanechať časť svojho tela v týchto malackých kryptách. Voľba padla na srdce. Takže po ich smrti boli ich srdcia vybrané, zabalzamované a v strieborných schránkach v tvare srdca pochované v Malackách. Stali sa najväčšou turistickou atrakciou krýpt.
Srdce Pavla je opradené legendou. Vo františkánskej kronike sa uvádza nasledovný záznam: „ …avšak jeho srdce bolo vyňaté, prevezené do krypty pod Loretánskou kaplnkou, ktorá je kryptou rodinnou. Uložili ho do striebornej schránky tvaru srdca, pretože už predtým na jeho povrch vyrážali kvapky krvi (krvácalo), vierohodne v roku 1716, čo bolo poznamenané i v našom kláštornom protokole.“
Zaujímavosťou je aj jeho záhadné zmiznutie. Podľa dostupných informácií sa stratilo ešte v 19. storočí. Dodnes sa nenašlo. Srdce jeho syna Jána sa zachovalo až dodnes. Na naliehanie historika Pavla Hallona bolo vybrané z hrobu pri mramorovom oltári a v patologickom ústave v Bratislave prekonzervované. Strieborná schránka poškodená tzv. „rakovinou striebra“ bolo tiež odborne ošetrené. Srdce bolo zabalené do plátna vložené do sklenej hermeticky uzavretej schránky (kvôli oxidácii), následne do striebornej schránky v tvare srdca.