Z posynodálnej apoštolskej exhortácie pápeža Františka: Christus vivit (mladým a celému Božiemu ľudu)
1. Kristus žije. On je naša nádej a najkrajšia mladosť tohto sveta. Všetko, čoho sa dotkne, sa stáva mladým; stáva sa novým, napĺňa sa životom. Preto prvé slová, ktorými sa chcem obrátiť na každého mladého kresťana, sú tieto: Kristus žije a chce, aby si bol živý!
2. Je v tebe, je s tebou a nikdy neodchádza. Ty sa síce môžeš vzdialiť, no vedľa teba je Vzkriesený, ktorý ťa volá a čaká na teba, aby si začal odznova. Keď sa pre svoje smútky, žiale, obavy, pochybnosti alebo zlyhania cítiš starý, on bude tam, aby ti znova dodal silu a nádej.
Mladosť Cirkvi
34. Mladosť je skôr stav srdca než vek. A teda starobylá inštitúcia, akou je Cirkev, sa v rozličných fázach svojich veľmi dlhých dejín môže obnovovať a znova sa stať mladou. Vskutku, v najtragickejších chvíľach svojich dejín sa cíti povolaná vrátiť sa k podstate svojej prvej lásky. Keď Druhý vatikánsky koncil pripomína túto pravdu, tvrdí, že „Cirkev, obohatená dlhou minulosťou, v ktorej stále žila, kráčajúc k ľudskej dokonalosti v čase a k poslednému osudu dejín a života, je skutočnou mladosťou sveta“. V nej je vždy možné stretnúť sa s Kristom, „spoločníkom a priateľom mladých“.
35. Prosme Pána, aby oslobodil Cirkev od tých, čo ju chcú urobiť starou, čo ju chcú upriamiť na minulosť, brzdiť ju, robiť nehybnou. Prosme aj za to, aby ju oslobodil od iného pokušenia: myslieť si, že je mladá, pretože prijíma všetko, čo jej ponúka svet; myslieť si, že sa obnoví tým, že ukryje svoje posolstvo a prispôsobí sa druhým. Nie. Je mladá vtedy, keď je sama sebou, keď denne prijíma stále novú silu z Božieho slova, z Eucharistie, z prítomnosti Krista a zo sily Ducha. Je mladá, keď je schopná neustále sa vracať k svojmu prameňu.
41. Aj keď mnohí mladí sú spokojní, keď vidia Cirkev, ktorá s pokorou prejavuje istotu o svojich daroch a je aj schopná legitímnej bratskej kritiky, iní mladí chcú mať Cirkev, ktorá by viac počúvala a neustále by neodsudzovala svet. Nechcú, aby bola Cirkev mlčanlivá a bojazlivá, ale ani to, aby viedla vojnu kvôli dvom alebo trom témam, ktoré ju znepokojujú. Aby bola v očiach mladých hodnoverná, niekedy musí mať pokoru počúvať, objaviť v tom, čo druhí hovoria, svetlo, ktoré jej môže pomôcť lepšie spoznať evanjelium. Cirkev, ktorá sa bráni, ktorá zabúda na pokoru, ktorá prestane počúvať a nenechá sa vtiahnuť do diskusie, stráca mladosť a mení sa na múzeum. Ako môže takto pojať sny mladých? Ak vlastní pravdu evanjelia, to ešte neznamená, že ho dokonale pochopila; skôr musí stále rásť v chápaní tohto nevyčerpateľného pokladu.
141. Ale oproti snom, ktoré sú inšpiráciou rozhodnutí, vždy stojí „hrozba bedákania, rezignácie. Tieto prenechajme tým, ktorí sa klaňajú ,bohyni lamentovania‘! Keď sa zdá, že všetko ustrnulo a stagnuje, keď nás znepokojujú osobné problémy, neriešia sa primerane sociálne otázky, nie je dobré zaujať porazeneckú pozíciu. Ježiš je cesta; dovoľ mu nastúpiť do ,loďky‘ a zatiahni s ním na hlbinu! On je Pán! On mení náš pohľad na život. Viera v Ježiša vedie k nádeji, ktorá siaha ďalej, k istote spočívajúcej nielen na našich kvalitách a schopnostiach, ale na Božom slove, na pozvaní, ktoré prichádza od neho. Bez prílišných ľudských výpočtov a overovania si, či sa realita, ktorá vás obklopuje, zhoduje s vašimi istotami, zatiahnite na hlbinu a vyjdite zo seba“
143. Drahí mladí, nezriekajte sa tohto najlepšieho vo svojej mladosti, nepozorujte život z balkóna. Nemýľte si šťastie s gaučom a netrávte celý život pred obrazovkou. Nebuďte smutným obrazom opusteného vozidla. Nebuďte zaparkovanými autami, ale snívajte a robte dobré rozhodnutia. Riskujte, aj keď sa zmýlite. Neprežívajte svoj život pod anestetikami a nepozerajte sa na svet tak, ako keby ste boli turisti. Dajte o sebe počuť! Odožeňte od seba strachy, ktoré vás paralyzujú, nestaňte sa mladými múmiami. Žite! Usilujte sa o to najlepšie v živote! Otvorte dvierka na klietke a vyleťte von! Prosím vás, neodíďte predčasne do dôchodku!
145. Na rozdiel od toho, čo si mnohí myslia, Pán nechce oslabiť túto chuť po živote. Je dobré pripomenúť si, čo učí istý mudrc v Starom zákone: „Synu, ak máš z čoho, dopraj si. […] Nepripusť, aby ti unikol radostný deň, a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš“ (Sir 14, 11. 14). Pravý Boh, ktorý ťa miluje, chce, aby si bol šťastný. Práve preto nachádzame v Biblii aj takúto radu adresovanú mladým: „Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! […] Odstráň (každú ) mrzutosť zo svojho srdca“ (Kaz 11, 9 – 10). Pretože Boh „nám hojne dáva všetko na užívanie“ (1 Tim 6, 17).
146. Ako môže byť vďačný Bohu niekto, kto nie je schopný tešiť sa z každodenných malých darov, kto sa nedokáže zastaviť pri jednoduchých a príjemných veciach, s ktorými sa stretá na každom kroku? Pretože „niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí“ (Sir 14, 6). Nejde o to, aby sme boli nenásytní, neustále posadnutí pôžitkami, lebo to by ti prekážalo prežívať prítomnosť. Treba si otvoriť oči a zastaviť sa, aby sme dokázali naplno a s vďačnosťou prežívať každý malý dar života.
148. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť kardinála Františka Xaverského Nguyena Van Thuna. Keď ho uväznili v koncentračnom tábore, nechcel, aby jeho dni spočívali v čakaní na možné oslobodenie v budúcnosti. Rozhodol sa „prežívať prítomný okamih, napĺňajúc ho láskou“, a spôsob, akým to robil, bol nasledovný: „Chytám sa príležitostí, aké sa naskytujú každý deň, aby som konal obyčajné skutky neobyčajným spôsobom.“78 Zatiaľ čo bojuješ, aby si uskutočnil svoje sny, ži naplno dnešok, celkom ho daruj a v každom okamihu ho napĺňaj láskou. Pretože je pravda, že tento deň tvojej mladosti môže byť posledný, a teda sa oplatí prežiť ho s takou túžbou a hĺbkou, ako je to len možné.
152. Priateľstvo nie je prchavý a prechodný vzťah, ale stabilný, pevný a verný zväzok, ktorý časom ešte viac dozrieva. Je to vzťah lásky, pri ktorom cítime, že sme zjednotení, a zároveň je to veľkodušná láska, ktorá nás vedie usilovať sa o dobro priateľa. Aj keď sa priatelia môžu navzájom veľmi líšiť, vždy majú niečo spoločné, čo ich robí blízkymi – je to dôvernosť, ktorú prežívajú s úprimnosťou a dôverou.
Nechaj sa radšej milovať od Boha, ktorý ťa miluje takého, aký si, ktorý si ťa váži a rešpektuje, ale ponúka ti aj oveľa viac – väčšie priateľstvo s ním, väčšiu horlivosť v modlitbe, väčší smäd po jeho slove, väčšiu túžbu prijímať Krista v Eucharistii, väčšiu chuť žiť podľa evanjelia, väčšiu vnútornú silu, väčší pokoj a duchovnú radosť.
Stať sa svätým znamená stať sa naplno sebou samým, tým, kým ťa Boh chcel mať, ako si ťa predstavoval a stvárnil; … a najlepší spôsob, ako pripraviť dobrú budúcnosť, je žiť prítomnosť dobre, obetavo a veľkodušne.
183. Drahí mladí, nedovoľte, aby používali vašu mladosť na napomáhanie povrchného života, ktorý si zamieňa krásu s výzorom. Naopak, dokážte odhaliť, že jestvuje krása robotníka, ktorý sa vracia domov špinavý a neupravený, ale s radosťou, že zarobil na chlieb pre svoje deti. Existuje zvláštna krása v rodinnom spoločenstve, zhromaždenom okolo stola, ktoré sa štedro delí o chlieb, aj keď to, čo je na stole, je veľmi skromné. Je krásna neučesaná a trocha zostarnutá manželka, ktorá sa nad svoje sily a napriek svojmu upadajúcemu zdraviu vytrvalo stará o chorého manžela. Aj keď je už veľmi vzdialený čas dvorenia, je krásna vernosť dvojíc, ktoré sa milujú aj v jeseni života, ako aj starších ľudí, ktorí sa prechádzajú, držiac sa za ruky. Jestvuje krása, ktorá presahuje zjav alebo módnu estetiku u mužov a žien, ktorí s láskou prežívajú svoje osobné povolanie v nezištnej službe komunite, vlasti, vo veľkodušnej práci zameranej na šťastie rodiny, v tvrdej, anonymnej a nezištnej práci na obnovení sociálnej harmónie. Objaviť, ukázať a zdôrazniť túto krásu, ktorá pripomína krásu Krista na kríži, znamená položiť základy pravej sociálnej solidarity a kultúry stretnutia.
“S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom”