Krst | Birmovanie | Eucharistia | Sviatosť zmierenia | Pomazanie chorých | Posvätenie kňazstva | Manželstvo
Krst
Krst je bránou k prijímaniu všetkých sviatostí. Zároveň sa ním človek začleňuje k Božiemu ľudu a stáva sa členom Cirkvi. Preto Cirkev, uvedomujúc si podstatný význam tejto sviatosti, sa veľmi stará o človeka, ktorý prijme krst, aby mu zabezpečila všetko, čo potrebuje ku spáse a rozvoju viery. Táto starostlivosť Cirkvi je vyjadrená v niekoľkých právnych normách, ktoré Cirkev stanovuje pre dobro svojich členov. Preto skôr, ako požiadate o krst Vášho dieťaťa, prečítajte si, prosím, nasledujúce ustanovenia Kódexu kánonického práva Katolíckej cirkvi:
Kán. 851 – Je potrebné, aby sa slávenie krstu náležite pripravilo, a preto rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, majú sa riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa sám, alebo prostredníctvom iných má postarať, aby rodičia pastoračnými poučeniami, ba aj spoločnou modlitbou boli náležite pripravení, pričom zhromaždí na to viaceré rodiny, a kde je to možné, aj ich navštívi.
Kán. 855 – Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa nedávalo meno, cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
Kán. 868 – Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, je potrebné:
1. aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili;
2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.
Kán. 874 – § 1. Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak nie sú, farár, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
3. aby bol katolík, ktorý už prijal birmovanie a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
§ 2. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej cirkevnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.
Birmovanie
Milí birmovanci, rodičia a birmovní rodičia. Sviatosť birmovania vtláča do duše pokrstených nezmazateľný znak a pri jej prijatí sú obohatení o dar Ducha Svätého, ktorý ich posilňuje a užšie zaväzuje, aby slovom a skutkom boli svedkami Krista a šírili a obhajovali vieru.
Zároveň sa dokonalejšie pripútavajú k Cirkvi, aby mohli byť jej plnohodnotným členmi. Preto sa Cirkev veľmi stará o to, aby mali birmovanci náležitú pomoc a potrebnú podporu z jej strany a mohli sa rozvinúť k plnej kresťanskej dokonalosti. K tomu vedú aj nasledujúce právne normy Kódexu kánonického práva Katolíckej cirkvi:
Kán. 890 – Veriaci sú povinní túto sviatosť prijať v pravom čase; rodičia, duchovní pastieri, predovšetkým farári sa majú starať, aby veriaci boli na jej prijatie riadne poučení a v príhodnom čase ju prijali.
Kán. 891 – Sviatosť birmovania sa má veriacim udeľovať približne vo veku rozoznávania, ak Konferencia biskupov nevymedzila iný vek alebo ak nehrozí nebezpečenstvo smrti, alebo ak sa podľa úsudku vysluhovania z vážneho dôvodu neodporúča niečo iné.
(Pozn. Konferencia biskupov Slovenska ustanovila za minimálny vek pre birmovancov na Slovensku 13 rokov.)
Kán. 892 – Birmovanec má mať birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa birmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a povinnosti, ktoré súvisia s touto sviatosťou, verne plnil.
Kán. 893 – § 1. Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval týmto podmienkam:
1. aby ho určil sám birmovanec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak nie sú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
3. aby bol katolík, ktorý už prijal birmovanie a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
5. aby nebol otcom alebo matkou birmovanca.
§ 2. Je užitočné za birmovného rodiča vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča.
Eucharistia
Prijať sviatosť Eucharistie smie ten, kto je v stave posväcujúcej milosti (čiže nemá ťažký hriech) a dodržal eucharistický pôst
Eucharistický pôst
Nevieme s presnosťou určiť, v ktorom čase sa v Cirkvi zaviedol tento starobylý zvyk. Svätý Augustín je toho názoru, že eucharistický pôst nebol nariadený ani Ježišom Kristom ani apoštolmi, avšak je potrebné zachovávať tento zvyk (porov. S. AUGUSTINUS, Ad iquisitiones Januarii, ep. 54, can. 6: PL 33. 202).
Za povšimnutie stojí fakt, že eucharistický pôst nebol objektom nariadení žiadneho ekumenického koncilu. Scholastický stredovek ho definoval ako absolútnu zdržanlivosť od každého druhu jedla a nápoja od polnoci až do doby svätého prijímania. Bol to až pápež Martin V., ktorý 22. februára 1418 konštitúciou In eminentis nariadil eucharistický pôst pre celú Cirkev (porov. Fontes (I/44) 57).
Starý Kódex 1917 v kánone 808 už len opakuje toto prísne nariadenie: «Sacerdoti celebrare ne liceat, nisi ieiunio naturali a media nocte servato». Trocha neskôr, 22. marca 1923 Posvätná Kongregácia Sancti Officii dovolila tým kňazom, ktorí vo sviatočné dni museli poobede alebo večer sláviť sv. omšu, niečoho sa napiť pred sv. omšou (porov. AAS 15 (1923) s. 151-152).
Pápež Pius XII. dňa 6 januára 1953 konštitúciou Christus Dominus nariadil nasledovnú disciplínu:
a) požitie vody neruší pôst;
b) nemocným kňazom a veriacim sa dovoľuje požitie nápoja (nesmie sa jednať o alkoholické nápoje) alebo lieku v tekutom stave;
c) kňazom, ktorí celebrujú v neskoršom čase sv. omšu, alebo ak sú unavení následkom pastoračnej práce, alebo ak majú pred sebou dlhú cestu, sa dovoľuje konzumovať jedlo, ale len hodinu pred začatím sv. omše (porov. AAS 45 (1953), s. 15-24).
Opäť ten istý Pius XII. cez M. P. Sacram Communionem (AAS 49 (1957), s. 177-178) priniesol značné nóvum ohľadom svätého prijímania:
1. ordinár miesta môže dovoliť slúžiť kňazom večernú sv. omšu;
2. pokiaľ ide o jedlo a alkoholické nápoje, eucharistický pôst je zredukovaný pre kňazov na tri hodiny pred sv. omšou;
3. čo sa týka nealkoholických nápojov, pôst je zredukovaný na jednu hodinu pred sv. omšou;
4. nemocní môžu bez časových obmedzení požiť nealkoholické nápoje a lieky v tekutom alebo netekutom stave.
Pápež Pavol VI. 21. novembra 1964 skrze reskript Attentis multarum (AAS 57 (1965), s. 186) rozhodol, že eucharistický pôst je zredukovaný pre všetkých na jednu hodinu pred sv. prijímaním, čo v podstate prešlo i do kánonu 919 § 1 Kódexu 1983. Prvý paragraf spomínaného kánona obsahuje všeobecný princíp, a to zdržanlivosť od akéhokoľvek jedla a nápoja jednu hodinu pred sv. prijímaním. Avšak toto kritérium sa nevzťahuje na vodu a na lieky.
Legislátor teda stanovuje čas pôstu aspoň jednu hodinu pred sv. prijímaním. Dôvod takéhoto nariadenia je, aby veriaci prijímali najsvätejšiu Eucharistiu s úctou, rešpektom a nábožnosťou, avšak považujúc takéto nariadenie za morálnu povinnosť, minimálny čas – jedna hodina sa nemôže chápať v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60 minút), ale v širšom zmysle slova «moraliter sumpta» (približne jedna hodina).
Na záver posledné upresnenie. Paragraf druhý kán. 919 dovoľuje kňazom, ktorí v ten istý deň slávia dve, alebo tri sv. omše, niečo požiť pred druhou alebo treťou sv. omšou, hoci neuplynie jedna hodina pred sv. prijímaním. Tretí paragraf spomínaného kánona dovoľuje všetkým nemocným, ako i tým, ktorí ich opatrujú, prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v predchádzajúcej hodine niečo požili.
Prevzaté z časopisu Tribunál
Autor: ICDr. Róbert Brtko, CSc.
Sviatosť zmierenia
Sviatosť zmierenia sa vysluhuje v našej farnosti vždy pol hodiny pred sv. omšou.
V prvopiatkovom týždni vo štvrtok od 16.00 hod. a v piatok od 16.00 hod. vo Farskom kostole Sv. Štefana.
Spovedanie chorých na prvý piatok je v čase od 9.00-12.00 hod. Chorých, ktorých máme nahlásených navštevujeme.
Pomazanie chorých
Sviatosť pomazania chorých vysluhujeme na požiadanie chorého, príbuzných a priateľov chorého u chorého doma.
Sviatosť pomazania chorých vysluhujeme aj v nemocnici na požiadanie.
Kontaktujte nás na tel.č.: 0903221120
Posvätenie kňazstva
Modlitba sv. Terezky Ježiškovej za kňazov.
Pane Ježišu Kriste, večný veľkňaz, požehnaj svojich kňazov a daj im prebývať v ochrane Najsvätejšieho Srdca, kde im nikto nemôže uškodiť.
Zachovaj čisté ich pomazané ruky, ktoré sa denne dotýkajú tvojho Najsvätejšieho Tela.
Zachovaj čisté ich ústa, ktoré sú denne zvlažované tvojou predrahou Krvou.
Zachovaj čisté ich srdcia, do ktorých si vtlačil pečať svojho slávneho kňazstva, a chráň ich od všetkých pozemských náklonností.
Daj, nech prospievajú v láske a vernosti voči tebe, a uchráň ich pred svetskou nákazou.
Daj im moc premieňať srdcia, ako premieňajú chlieb a víno.
Žehnaj ich práce, aby prinášali hojný úžitok, a daruj im korunu večnej spásy. Amen.
Pane, prosíme Ťa za nové duchovné povolania z našej farnosti. Amen.
Manželstvo
Milí snúbenci. Cirkev s posvätnou úctou hľadí na manželský zväzok, ktorým muž a žena ustanovujú medzi sebou spoločenstvo celého života a ktorý je svojou povahou je zameraný na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Veď Kristus Pán ho medzi pokrstenými dokonca povýšil na hodnosť sviatosti. Preto sa Katolícka cirkev s veľkou starostlivosťou venuje príprave k manželstvu a zo všetkých síl sa snaží mu pomáhať. Spolupracuje pritom aj s každou svetskou vrchnosťou, ktorá má posvätný manželský zväzok v úcte. Preto vydala Katolícka cirkev tieto právne normy, aby nimi pomohla hlbšej, plnšej a kvalitnejšej príprave a zároveň aby zabránila znehodnoteniu manželského zväzku jeho ľahkovážnym prijatím:
Kán. 1056 – Podstatnými vlastnosťami manželstva sú jednota a nerozlučiteľnosť, ktoré v kresťanskom manželstve z dôvodu sviatosti nadobúdajú osobitnú pevnosť.
Kán. 1057 – Manželstvu dáva vznik súhlas stránok zákonne prejavený medzi právne spôsobilými osobami, ktorý nemôže nahradiť nijaká ľudská moc.
Kán. 1059 – Manželstvo katolíkov, hoci iba jedna stránka je katolícka, sa riadi nielen božským, ale aj cirkevným právom pri neporušení kompetencie občianskej moci, týkajúcej sa čisto občianskych účinkov toho istého manželstva.
Kán. 1063 – Duchovní pastieri sú povinní starať sa, aby vlastné cirkevné spoločenstvo poskytovalo veriacim pomoc:
1. osobnou prípravou na uzavretie manželstva, pomocou ktorej sa snúbenci uspôsobujú na svätosť a povinnosti svojho nového stavu;
2. obohacujúcim liturgickým slávením manželstva, z ktorého je zjavné, že manželia naznačujú tajomstvo jednoty a plodnej lásky medzi Kristom a Cirkvou a majú na ňom účasť;
3. napomáhaním manželov, aby sami verným zachovávaním a chránením manželskej zmluvy dosahovali v rodine deň čo deň svätejší a plnší život.
Kán. 1066 – Pred slávením manželstva musí byť zrejmé, že nič neprekáža jeho platnému a dovolenému sláveniu.
Kán. 1071 – S výnimkou nevyhnutnosti nikto nemá bez povolenia miestneho biskupa asistovať:
1. pri uzavieraní manželstva potulných;
2. pri uzavieraní manželstva, ktoré nemožno uznať alebo sláviť podľa normy občianskeho zákona;
3. pri uzavieraní manželstva toho, kto má prirodzené povinnosti voči inej stránke alebo voči deťom, pochádzajúcim z predchádzajúceho spolužitia;
4. pri uzavieraní manželstva toho, kto všeobecne známym spôsobom zavrhol katolícku vieru;
5. pri uzavieraní manželstva toho, kto je postihnutý cirkevným trestom;
Kán. 1095 – Uzavrieť manželstvo sú neschopní tí:
1. ktorým chýba dostatočné používanie rozumu;
2. ktorí majú vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku, týkajúceho sa podstatných manželských práv a povinností, ktoré treba navzájom odovzdávať a prijímať;
3. ktorí z dôvodov psychickej povahy nedokážu vziať na seba podstatné záväzky manželstva
Kán. 1108 – § 1. Iba tie manželstvá sú platné, ktoré sa uzavierajú pred asistujúcim miestnym biskupom alebo farárom, alebo pred kňazom či diakonom, delegovanými jedným z nich, ako aj pred dvoma svedkami.
Kán. 1115 – Manželstvá sa majú sláviť vo farnosti, v ktorej jedna z uzavierajúcich stránok má trvalé alebo prechodné bydlisko.
Kán. 1118 – § 1. Manželstvo medzi katolíkmi alebo medzi katolíckou stránkou a nekatolíckou pokrstenou stránkou sa má sláviť vo farskom kostole; v inom kostole alebo kaplnke sa môže sláviť s povolením miestneho biskupa alebo farára.
Kán. 1119 – Okrem nevyhnutného prípadu sa pri slávení manželstva majú zachovať obrady predpísané v liturgických knihách, schválených Cirkvou, alebo prijaté zákonnými zvykmi.
Kán. 1124 – Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v katolíckej cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá a formálnym úkonom od nej neodpadla, druhá však patrí do cirkvi alebo cirkevnej spoločnosti, ktorá nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, je bez výslovného povolenia kompetentnej vrchnosti zakázané.
Kán. 1125 – Takéto povolenie môže udeliť miestny biskup, ak existuje oprávnený a rozumný dôvod; nemá ho dať, ak nie sú splnené tieto podmienky:
1. katolícka stránka má vyhlásiť, že je pripravená odstrániť nebezpečenstvá odpadnutia od viery a má dať úprimný prísľub, že urobí všetko, čo je v jej silách, aby všetky deti boli pokrstené a vychované v katolíckej cirkvi;
2. druhá stránka sa má v pravý čas oboznámiť s tými prísľubmi, ktoré má dať katolícka stránka, natoľko, aby bolo zrejmé, že si je naozaj vedomá prísľubu a povinnosti katolíckej stránky;
3. obidve stránky sa majú poučiť o cieľoch a podstatných vlastnostiach manželstva, ktoré ani jeden z uzavierajúcich nemá vylúčiť.