Bývalý františkánsky kostol s kláštorom v Malackách 
Za čias rodu Balassovcov stál na mieste dnešného františkánskeho kostola renesančný kaštielik. V roku 1624, kedy umrel posledný z rodu Balassovcov, sa zemepánmi nášho územia stal rod Pálfi.
Gróf Pavol IV. Pálfi začal na našom území s rozsiahlou rekatolizáciou a prestavbou renesančného kaštieľa na františkánsky kláštor, ku ktorému nechal pristavať kostol s rozsiahlymi podzemnými kryptami.
Práce sa začali v roku 1647 a v roku 1652 mali už františkáni hotový svoj kláštor. Kostol bol dokončený v roku 1653 a 11. októbra dal Pavol Pálfi vyhotoviť donačnú listinu, ktorou daroval františkánskemu rádu kláštor s chrámom. V interiéri kostola však ešte vtedy chýbali oltáre, organ, či kazateľnica a samotný chrám bol vysvätený až v decembri 1660 čanádskym biskupom Tomášom Pálfim.
Kostol je s kláštorom spojený chodbami a chórom. Chrámová loď je v barokovom štýle. Po jej bokoch sú kaplnky a vpredu je zakončená svätyňou, kde je umiestnený hlavný oltár. Na stene ľavej časti svätyne sa nachádza epitaf grófa Mikuláša Pálfiho. Dali ho postaviť vnuci Mikuláša V. Pálfiho Leopold, Mikuláš a Rudolf. Autorom náhrobku je uvádzaný Ján Mikuláš Moll. Po vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka upúta veľkoleposť hlavného oltára. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Celý je vyrezávaný z dreva, kolorizovaný a bohato pozlátený. Takisto ako chrám je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, svedčí o tom aj ústredný motív zadnej dekoratívnej časti – socha Panny Márie (Nepoškvrneného Počatia) v nadživotnej veľkosti.
Chrámové steny boli až do roku 1928 iba vybielené. V tomto roku na podnet pátra Jozefa Vendelína Kučeru (malackého rodáka) dal knieža Mikuláš Pálfi chrám vymaľovať. Maľovanie a čiastočné úpravy vykonal František Malovaný so svojimi spolupracovníkmi: akad. maliarom Norbertom Pokorným, dvoma Nemcami (Hoffmanom, meno druhého nepoznáme) a malackým maliarom Kvasnicom. Okrem hlavného oltára sa v chráme nachádzajú aj tri bočné oltáre. Dva z nich darovala chrámu v roku 1723 manželka Leopolda Pálfiho grófka Antonia Mária de Souchés. V roku 1866 sa na dvore kláštora nakrátko utáborili pruské vojská. Za prvej svetovej vojny prišiel kostol o zvony i cínové píšťaly do organu, keďže boli kovové veci rekvírované a tavené pre vojenský priemysel.
V juhozápadnej časti kostola je umiestnená kaplnka Svätých schodov, symbolizujúca schody, po ktorých kráčal Kristus v Jeruzaleme k Pilátovi pontskému. Nemenej zaujímavé sú aj krypty pod kostolom. Svojrázne a originálne pôsobí pôvodný farebný rozvrh fasád. Šedopopolavý náter stien symbolicky i esteticky kontrastuje s bielou farebnosťou okenných paspárt, ríms a kvádrovania.
Zdroj: malacky.sk