Siedme slovo: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23,43)
Najopustenejší z ľudí, strápený bolesťou, Ježišu, si na konci. Je koniec. Koniec, ktorý odníma človeku všetko, dokonca aj slobodnú voľbu medzi súhlasom a odmietnutím, odníma celú osobnosť. Toto je naozaj smrť. Ale kto alebo čo berie toto všetko? Ničota? Slepý osud? Bezcitná príroda? … Nie, je to Otec! Boh, ktorý je múdrosť a láska zároveň. Preto si s odovzdanosťou nechávaš odobrať všetko a v plnej dôvere sa odovzdávaš do lahodných rúk, ktoré sú neviditeľné pre nás, neveriacich, trasúcich sa o vlastné ja, a ktoré predstavujú ono náhle zovretie hrdla, slepý osud a smrť. Ty však vieš, že sú to Otcove ruky.
Očami, ktoré už zatvára noc smrti, ešte stále hľadíš do očí Otca, do pokojných zreničiek Jeho lásky a svojimi ústami hovoríš slová odovzdanosti svojho života: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Všetko dávaš tomu, ktorý od Teba žiada všetko. Skladáš všetko bez rezerv a záruk do rúk svojho Otca.
Jeho ruky držia všetko tak dokonale, jemne, sú ako matkine ruky. Objímajú Tvoju dušu, ako keď sa pozorne berie vtáčatko do rúk. Už Ťa nič neťaží, všetko je ľahké, všetko sa stáva svetlom a milosťou, všetko je bezpečne chránené v Božom srdci, kde sa možno uvoľniť, vyplakať každý bôľ, každú tiaž, kde Otec osuší z líc každú slzu svojho dieťaťa bozkom.
Ježišu, budeš odporúčať jedného dňa aj moju úbohú dušu a úbohé telo do Otcových rúk? Odovzdaj celú ťarchu môjho života a mojich hriechov nie na váhu spravodlivosti, ale do Otcových rúk.
Hľa, dnes prichádzam k Tebe. Kľakám si pred Tvojim krížom. Bozkávam nohy, ktoré ma v tichosti neochvejne sledujú krvavým krokom po hlučných cestách života. Objímam Tvoj kríž, Pane večnej lásky, Srdce všetkých sŕdc, Srdce prebodnuté, Srdce trpezlivé, Srdce nevýslovnej dobroty.
Zmiluj sa nado mnou!
Ó, dobrý Ježišu, prijmi ma do svojej lásky. Keď sa moja púť priblíži ku koncu, keď sa deň schýli a tiene smrti ma objímu, vyslov vo chvíli môjho skonu svoje najvyššie slovo: Otče, do Tvojich rúk porúčam jeho ducha.
(z úvah Karla Rahnera)