Šieste slovo: „Je dokonané!“ (Jn 19,30)
Pane Ježišu Kriste, Spasiteľ a Vykupiteľ! Povedal si: „Je dokonané.“ Áno, Pane, je koniec. Koniec Tvojho života, koniec Tvojej cti, Tvojich ľudských nádejí a námah. Celá minulosť sa skončila. Všetko sa vyprázdnilo a Tvoj život uniká. Bezútešnosť a nemohúcnosť… Ale tento koniec je Tvojou sebarealizáciou, naplnením, lebo skončiť vo vernosti a láske je oslavou. Tvoje zničenie je Tvojim víťazstvom.
Pane, kedy konečne pochopím zákon Tvojho, ale aj môjho života? Zákon, v ktorom smrť je životom, zapieranie je víťazstvom nad sebou, chudoba bohatstvom, bolesť milosťou a koniec pravým zavŕšením?
Áno, všetko je dokonané. Ukončil si poslanie, ktoré Ti zveril Otec. Kalich, ktorý Ti nebol odňatý, je vypitý. Smrť, strašnú smrť si podstúpil. Dosiahol si spásu sveta. Smrť je porazená, hriech potlačený, vláda duchov tmy je znemožnená, brána do života otvorená dokorán, vydobyl si nám slobodu Božích detí. Teraz môžu duť búrlivé vetry milosti! Temný svet už pomaly, ako na svitaní, začína bronieť žiarou Tvojej lásky. Ešte trocha času, tá trocha, ktorú voláme dejinami – a potom sa svet vznieti na ohnisku Tvojho božstva, celý svet sa ponorí do blaženého oceánu plameňov Tvojho života.
Všetko je dokonané.
Ty zdokonaľuješ svet, zdokonaľ aj mňa vo svojom Duchu, ó, Slovo Otca, ktorý si všetko dokonal v tele svojím umučením.
Budem aj môcť zopakovať, keď ma zahalia tiene smrti, Tvoju veľkňazskú modlitbu: Otče, nadišla hodina… Oslávil som Ťa na zemi, dokončil som dielo, ktoré si mi zveril. Otče, osláv ma pri sebe…?
Ježišu, nech je už poslanie, ktoré si mi zveril, akékoľvek, malé či veľké, lahodné či trpké, v živote či v smrti, daj, aby som ho uskutočňoval ako Ty, ktorý si všetko dokonal; dovoľ mi doviesť svoj život až do konca.
(z úvah Karla Rahnera)