Druhé slovo: „Veru, hovorím Ti, dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,43)
Pane Ježišu Kriste, Spasiteľ a Vykupiteľ! Si v agónii – a predsa je v Tvojom bolesťou preplnenom srdci miesto pre utrpenie druhých. Zomieraš, ale zaujímaš sa o zločinca, ktorý trápený a zmietaný bolesťami priznáva, že všetky tieto priam pekelné muky nie sú nezaslúženým trestom vzhľadom na jeho predošlý zločinný život. Vidíš svoju Matku, ale obraciaš sa najprv k márnotratnému synovi. Opustenosť Bohom Ti sťahuje hrdlo – a Ty rozprávaš o raji. Oči sa Ti zatemňujú nocou smrti, ale ešte badajú večné svetlo. Keď niekto zomiera, myslí len na seba, lebo ostatní ho nechávajú samotného. Ta sa ale zaoberáš dušami tých, ktorí majú s Tebou vstúpiť do Kráľovstva.
Srdce nekonečného zľutovania! Silné a hrdinské srdce! Úbohý lotor Ťa prosí o spomienku a Ty mu prisľubuješ raj. Všemohúce slová milosti prenikajú lotrovo srdce a menia pekelný oheň jeho smrteľného zápasu na očistný oheň božskej lásky.
Dáš aj mne, bojazlivému (bojazlivej), milosť nikdy nestratiť odvahu žiadať všetko a očakávať všetko od Tvojej dobroty? Odvahu povedať, hoci by som bol aj najväčším zločincom: „Spomeň si, Pane, na mňa, keď budeš vo svojom kráľovstve!“?
Pane, daj, aby sa Tvoj kríž týčil pri mojom smrteľnom lôžku. Nech aj ja počujem z Tvojich úst: „Veru, hovorím Ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ Tvoje slovo nech ma urobí hodným vstúpiť do kráľovstva Tvojho Otca úplne rozhrešeného a posväteného očisťujúcou mocou smrti, ktorú podstúpim s Tebou a v Tebe.
(z úvah Karla Rahnera)